Základná škola Ágostona Pongrácza s VJM – Pongrácz Ágoston Alapiskola

Plán aktivít na podporu rozvoja čitateľskej gramotnosti

školský rok 2020/2021

Vypracovala: PaedDr. Adrienn Rosta

Schválila: Mgr. Gabriela Krommelová

CHARAKTERISTIKA ČITATEĽSKEJ GRAMOTNOSTI

Problematika zvyšovania úrovne čitateľskej gramotnosti žiakov základných a stredných škôl sa v ostatných rokoch dostala do centra pozornosti mnohých odborníkov zaoberajúcich sa výskumom stavu slovenského školstva a perspektív jeho skvalitnenia. Hlavným impulzom na rozsiahle bádateľské aktivity sa stali predovšetkým medzinárodné štúdie PIRLS (Progress in International Reading Literacy Study) a PISA (Programme for International Student Assement).V štúdii PIRLS je čitateľská gramotnosť definovaná ako „schopnosť porozumieť a používať také písomné jazykové formy, ktoré vyžaduje spoločnosť alebo ktoré majú hodnotu pre jednotlivca. Mladí čitatelia môžu konštruovať význam z rozmanitých textov. Čítajú za účelom vzdelávania sa, účasti v komunitách čitateľov v škole a každodennom živote a pre potešenie“ (porov.: mpc.edu.sk). Štúdia monitoruje štyri procesy porozumenia:

1. vyhľadávanie určitých informácií – čitateľ lokalizuje tú informáciu alebo myšlienku v texte, ktorá je dôležitá na porozumenie významu textu; informácia je v texte explicitne (priamo) uvedená;

2. vyvodzovanie záverov – čitateľ vyvodzuje informácie a myšlienky alebo súvislosti medzi nimi, ktoré napriek tomu, že nie sú explicitne formulované, z textu priamo vyplývajú.

3-4. interpretovanie a integrovanie myšlienok a informácií – čitateľ konštruuje význam nad rámec textu, pri interpretácii nachádza medzi myšlienkami textu súvislosti, pričom využíva svoje predchádzajúce poznatky, vedomosti a skúsenosti; pri interpretácii dochádza okrem integrácie myšlienok a informácií neho. Súčasťou čitateľskej gramotnosti je rozvoj komunikatívnych kompetencií žiaka, jeho čitateľské schopnosti a zručnosti, čitateľské návyky, záujmy, postoje, motivácia k čítaniu a získané vedomosti. Tieto aspekty je potrebné premietnuť nielen do osvojovania si poznatkov o jazyku (jazyková kompetencia), ale i o ich vhodnom použití v rôznych komunikačných situáciách (komunikačná kompetencia).

Charakteristika súčasnej situácie v oblasti čitateľskej gramotnosti

Za posledné roky nastal obrovský posun v oblasti technológií a médií. Rastú „obrazovkové deti“. Čítanie je pre ne ďaleko náročnejšie ako pozeranie do obrazoviek. Najväčší problém našich detí je, že nečítajú. Nemyslíme tým sociálne siete a internet, ale hlboké literárne čítanie aspoň pol hodiny denne. To tu jednoducho nie je. Dokážeme čítať orientačne, rýchlo a plytko a v dôsledku toho sa náš mozog nevyvíja tak, ako potrebujeme. Aj načrtnutá obrazovková „pažravosť“ má vplyv na zmenu mentálnych schopností a motivácií detí. Aj pri čítaní platí Matúšov efekt, ktorý hovorí, že „bohatí budú bohatší a chudobní ešte chudobnejší.“ Ak sa u dieťaťa schopnosť čítať netrénuje, tak sa bude stále zhoršovať a v škole bude zaostávať stále viac, ako sme toho svedkami. Môže sa u neho vytvoriť cyklus zlyhávania, ktorý je spojený so slabšími výkonmi, vyhýbaním sa čítaniu a demotiváciou, a keď nemá motiváciu, má o polovicu menšiu šancu uspieť. Deti, ktoré majú potrebné čiastkové „čitateľské“ schopnosti nacvičené, ľahšie napredujú a rozdiel sa medzi spolužiakmi zväčšuje. Čítanie je vec, ktorá je podmienená sociálnym učením. To znamená, že ak dieťa vo svojom okolí nevidí, že je čítanie potrebné, nevidí čítať svojich rodičov, rovesníkov, nemá dôvod to robiť. Už v škôlkach zreteľne vidno, ako deti kopírujú naše spoločenské návyky. Čítanie nie je vrodené, musí sa naučiť. Nemyslíme tým len techniku čítania s porozumením, ale čítanie sa musí do nás vryť ako nevyhnutná aktivita. Dieťa si musí v sebe túto potrebu vybudovať.

Dieťa si pripravuje svoju hlávku, vnímanie, receptory, psychiku a príslušné oblasti mozgu ďaleko skôr, ako začne reálne čítať. Deje sa to od narodenia. Niektoré výskumy hovoria, že môžeme deťom začať čítať už v embryonálnom štádiu, pretože sluch je jeden z prvých zmyslov, ktorý sa začína rozvíjať a deti čítanie už v tomto štádiu vnímajú. Dokážu vnímať hlas mamy aj rytmus literatúry.

Spočiatku to však môže byť komplikované. Pre mladého je literárny prejav rodiča iný ako jeho bežná reč. Musí si naň postupne zvyknúť. Hoci rodičov počúva denne celé hodiny a dobre na nich reaguje, ak začnú čítať, je to iné. Ich hlas je úplne iný a dieťa to môže zo začiatku odmietať. Tu je rade školské zariadenie, aby nadviazalo na čitateľské tradíciu rodiny. Komplikáciu zažívame, keď nie je na čo nadviazať.

Ak každý deň dieťa príde do kontaktu s počutým slovom, tak si trénuje schopnosť počúvať a vizualizáciu. Skúsenosti ukazujú, že je dobré, ak sa číta aj viackrát denne. Napríklad v aj večer doma, čo však nemožno čakať od všetkých rodín. Ale pri rozvoji posluchovej pozornosti nemusí ísť vyslovene iba o čítaný text. Kniha je však vždy zárukou, že ideme dôsledne po príbehu, že je tam bohatá slovná zásoba, že je kvalitne a vhodne spracované posolstvo príbehu.  Okrem toho, dobrý autor vie, ako napružiť psychiku dieťaťa. Príbehy, ktoré si vymýšľajú deti samé v spolupráci s dospelými, majú úžasnú motivačnú silu.

CIELE ČITATEĽSKEJ GRAMOTNOSTI

Cieľom je rozvoj čitateľských a komunikačných schopností, ktoré presahujú aspekt technického zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu. Viesť žiakov ku konštruovanej a aktívnej účasti v procese učenia sa. Na jednotlivých vyučovacích predmetoch využívať inovačné metódy a formy práce, porovnávať informácie z rôznych zdrojov, využívať multimediálne programy, zaraďovať prácu s internetom s prepojením na bežný život, pracovať s nesúvislými textami akými sú mapy, grafy, tabuľky a vyvodzovať vzťahy medzi informáciami. Čitateľskú gramotnosť ako kompetenciu k celoživotnému učeniu rozvíjať na princípe medzipredmetových vzťahov. Žiak si uvedomuje potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobnostného rozvoja, dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovávaní nových poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie učenia sa, dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky využívať, kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové možnosti. Komunikačnú spôsobilosť a čitateľskú gramotnosť žiakov je potrebné rozvíjať vo všetkých všeobecno-vzdelávacích predmetoch. V pláne koordinátora čitateľskej gramotnosti (viď nižšie) sú zahrnuté plánované aktivity na rozvíjanie čitateľskej gramotnosti.

Opatrenia na zlepšenie čítania s porozumením a čítania vôbec majú vo svojich plánoch zapracované aj predmetové komisie. Vzhľadom na nižší počet žiakov v triedach sa využívajú diferencované úlohy a činnosti, žiaci sú vedení k čítaniu s porozumením, chápaniu a vysvetľovaniu obsahu zameraného na rozvíjanie komunikačných zručností žiakov. Do vyučovacieho procesu sa častejšie zaraďujú prácu vo dvojiciach, v skupinách a využíva sa diferenciácia úloh pre žiakov podľa ich schopností. Gramotnosť je jedným z najväčších úspechov akejkoľvek spoločnosti, je známkou civilizácie. Našim cieľom je vrátiť žiakov späť ku knihe, naučiť ich čítaniu s porozumením a aby žiak:

• dokonale používal materinský, štátny  a cudzí jazyk,

• vyjadroval svoj názor vhodným spôsobom a aby si ho vedel obhájiť, 

• bol schopný vyjadriť svoje myšlienky a pocity,

• názory vyjadroval adekvátne,

• vhodne sa vyjadroval ku kritike a prijímal kritiku druhých,

• počúval a rešpektoval názory druhých,

• vedel vyhľadávať a využívať pri učení rôzne zdroje informácií, osvojil si metódy štúdia a práce s informáciami.

TYPY TEXTOV

Na základe funkcie rozlišujeme dva typy textov, a to texty vecného charakteru a umeleckého charakteru. K vecným textom patria všetky texty, ktoré nie sú beletriou. To znamená, že sem môžeme zaradiť náučné texty, a to konkrétne texty učebnicové, encyklopedické, biografické, texty informačného charakteru – rôzne správy, inzeráty, rozhovory a podobne, ale i texty súkromného charakteru – napríklad listy a rôzne iné. Na druhej strane umelecké (beletristické) texty predstavujú všetky typy literárnych druhov a žánrov, s ktorými sa bežne stretávajú žiaci na hodinách literatúry. Môžeme sem zaradiť lyrické texty, napríklad básne či piesne, epické texty, akými sú bájky, balady, rôzne úryvky z poviedok, detektívok, románov a podobne, ale i texty dramatické, teda ukážky z rôznych divadelných hier, scenárov k filmom alebo muzikálom a podobne. Je už na prvý pohľad jasné, že literárne texty umeleckej funkcie sú náročnejšie na porozumenie, keďže obsahujú také jazykové prvky, ktoré sú vyjadrené nielen priamo, ale i implicitne. Na druhej strane aj vďaka tomu poskytujú široký priestor na vytváranie úloh na rozvoj čitateľskej gramotnosti.

ČÍTANIE S POROZUMENÍM NA I. STUPNI ZŠ 

Výchovno-vzdelávací proces na I. stupni ZŠ je silno ovplyvnený hravými činnosťami a zážitkovým učením, aby bol prechod z predškolskejvýchovy čo najplynulejší. V rámci výchovno-vzdelávacieho procesu podporujeme vyjadrovanie myšlienok a pocitov prostredníctvom slov, pohybov, obrazov či v piesňach. Nezastupiteľné miesto pri formovaní osobnosti má kniha a čítanie. Ak má dieťa v neskoršom veku správne porozumieť čítanému textu, musí sa ho najskôr naučiť dobre vnímať. Kvalitu vnímania determinuje nielen úroveň schopnosti rozlišovať grafické symboly, ale i celkové porozumenie významu textu a s tým spojené voľné zaobchádzanie s prečítaným textom. S pribúdajúcim vekom žiaka sa zrenie vnímania prejavuje zlepšujúcou sa schopnosťou zrakovo diferencovať, syntetizovať a analyzovať videné a počuté. V počiatkoch rozvoja čítania s porozumením sa o úrovni porozumenia textu učiteľ dozvedá ústnou formou komunikácie so žiakom, preto je dôležité rozvíjať okrem spôsobilosti učiť sa učiť sa aj sociálne komunikačné spôsobilosti.

Kompetencie žiaka podľa ISCED 1, ktorý prechádza na II. stupeň: 

sociálne a komunikačné spôsobilosti: 

•  vyjadruje sa súvisle, výstižne a kultivovane písomnou aj ústnou formou primeranou primárnemu stupňu vzdelávania 

• dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty a vyjadriť svoj názor

• uplatňuje ústretovú komunikáciupre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu

• rozumie rôznym typom doterajších textov a bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať

• rešpektuje kultúrnu rozmanitosť -medzikultúrna komunikácia  

• spôsobilosť učiť sa učiť sa  

• získava schopnosť sebareflexie pri poznávaní svojich myšlienkových postupov

• vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach 

Na jednotlivých vyučovacích hodinách kladieme veľký dôraz na chápanie jazyka ako nástroja myslenia a komunikácie, ktorý sa premieta do zámerného preferovania rozvoja komunikatívnych kompetencií. Okrem kvalitného porozumenia textu veľký dôraz kladieme aj na kvalitné osvojenie si techniky čítania nenásilným, zážitkovým spôsobom na vhodných, veku primeraných textoch. Vyučujúci dáva zvýšený priestor rozvoju vlastnej tvorby žiaka a pri práci s informáciami, čitateľskej gramotnosti, schopnosti argumentovať a pod. Súčasne vyučujúci prináša do vyučovania texty súvislé i nesúvislé. Našim cieľom je totiž pestovanie pozitívneho vzťahu ku knihám –čím viac sa dieťa stretáva s knihou, tým má lepšie predpoklady preniknúť naozaj do podstaty textu. Nejde pritom iba o umelecký text, ale aj vecný.

ČÍTANIE S POROZUMENÍM NA II. STUPNI

Pozitívny vzťah k celoživotnému vzdelávaniu je závislý od úrovne zvládnutia jazyka. Aj ISCED2 zdôrazňuje nevyhnutnosť chápania jazyka ako nástroja myslenia, prostriedok komunikácie a tiež jazyk definuje ako znak národnej identity. Tieto aspekty premietame nielen do osvojovania si poznatkov o jazyku (jazyková kompetencia), ale i o ich vhodnom použití v rôznych komunikačných situáciách (komunikačná kompetencia). Taktiež sme vytvorili väčší priestor na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať a pod. Cieľom je rozvoj čitateľských schopností, ktoré presahujú aspekt technického zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu. Žiakov vedieme miesto návyku na memorovanie a pasívneho prijímania poznatkov ku konštruovanej a aktívnej účasti v procese učenia sa. Na jednotlivých vyučovacích predmetoch využívame inovačné metódy a formy práce, porovnávame informácie z rôznych zdrojov, využívame multimediálne programy, zaraďujeme prácu s internetom s prepojením na bežný život, pracujeme s nesúvislými textami (mapy, grafy, tabuľky a pod.), vyvodzujeme vzťahy medzi informáciami. Čitateľskú gramotnosť ako kompetenciu k celoživotnému učeniu rozvíjame na princípe medzipredmetových vzťahov.

Žiak, ktorý preukazuje takúto zručnosť: 

• uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobnostného rozvoja 

• dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovávaní nových poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie učenia sa 

• dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky využívať 

• kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové možnosti Komunikačnú spôsobilosť a čitateľskú gramotnosť žiakov rozvíjame vo všetkých všeobecno-vzdelávacích predmetoch. 

Aktivity na rozvíjanie čitateľskej gramotnostisú podrobne rozpracované vsamostatnom dokumente. Metodické orgány vo svojich plánoch majú zapracované opatrenia na zlepšenie čítania a čítania s porozumením a majú naplánované aktivity na rozvíjanie čitateľskej gramotnosti vo vyučovacom i mimovyučovacom čase. Do vyučovacieho procesu častejšie zaraďujeme prácu vo dvojiciach, v skupinách a využívame diferenciáciu úloh pre žiakov podľa ich schopností. 

Na dosiahnutie lepších výsledkov žiakov v oblasti čitateľskej gramotnosti uskutočňujeme nasledovné aktivity: 

• účasť na ďalšom vzdelávaní pedagógov organizovaných metodicko-pedagogickým centrom 

• interné vzdelávanie pedagógov v jednotlivých metodických orgánoch a individuálne štúdium-odovzdávanie získaných poznatkov na zasadnutiach metodických orgánov     (dané vzdelávanie sa pozitívne prejavuje v zavádzaní nových foriem a metód práce, pri výbere textov, pri overovaní čítania s porozumením, pri rozvoji kritického myslenia a komunikačných zručností žiakov)

• ďalšie vzdelávanie učiteľov cudzích jazykov na zvýšenie odbornej spôsobilosti -otvorené hodinyorientované na metódy rozvoja čitateľskej gramotnosti 

• venovanie zvýšenej pozornosti žiakom na ročníkoch 1.–4., vzhľadom na narastajúci počet detí s poruchami čítania 

• využívanie školskej knižnice ako centra rozvoja čitateľských zručností 

• žiaci sa učia hľadať rozličné informácie z rôznych zdrojov, ktoré využívajú v projektových a skupinových prácach-pravidelné dopĺňanie knižničných jednotiek a výukových programov

STRATÉGIE NA ROZVOJ ČITATEĽSKEJ GRAMOTNOSTI

Na dosiahnutie lepších výsledkov žiakov v oblasti čitateľskej gramotnosti sa uskutočňujú nasledovné aktivity:

• zlepšovanie kvality jazykového vyučovania, výstupných vedomostí a komunikačných  schopností žiakov v maďarskom aj v cudzom jazyku,

• rozšírenie hodinovej dotácie maďarského a slovenského jazyka,

• používanie cvičení, pracovných zošitov a učebníc s dôrazom na rozvoj čitateľskej   gramotnosti,

• využívanie školskej knižnice ako centra rozvoja čitateľských zručností,

• využívanie hodín čítania a literatúry na rozvoj čitateľskej gramotnosti,

• Súťaže, prezentácie, projekty a čitateľské aktivity

Realizovať priebežne počas vyučovacích hodín všetkých predmetov počas celého školského roka s cieľom motivovať žiakov k samostatnému čítaniu, zhromažďovaniu materiálov, práca s odbornou literatúrou a encyklopédiami, práce s IKT, internetom, osvojiť si formy a obsah projektov, techniky vytvorenia jednoduchého projektu, prezentácia a obhajoba, kolektívne posudzovanie prác na krúžkoch, výstava prác, využitie poznatkov na jednotlivých predmetoch, v medzipredmetových vzťahoch a pre prax.

Zodpovední: všetci vyučujúci Termín: priebežne 

• Práca s textom vo vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia

Najväčší priestor na rozvoj čitateľskej gramotnosti je venovaný práve hodinám maďarského jazyka. Najväčší dôraz sa kladie na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať. Kľúčové jazykové kompetencie, ktoré sa majú rozvíjať, sú počúvanie, komunikácia (hovorenie), čítanie a písanie s porozumením. Obsahové osnovanie predmetu smeruje k rozvíjaniu čitateľských kompetencií, resp. súboru vedomostí, zručností, hodnôt a postojov zameraných na príjem (recepciu) umeleckého textu (čítanie, deklamácia, počúvanie), jeho analýzu, interpretáciu a hodnotenie. Najdôležitejším prvkom v tejto koncepcii literárnej výchovy je sústredenie dôrazu na čítanie ako všestranné osvojovanie umeleckého textu. Cieľom sa stáva rozvoj čitateľských schopností, ktoré ďaleko presahujú aspekt technického zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu. Vzdelávací štandard predmetu maďarský jazyk a literatúra uvádza poznávacie a čitateľské kompetencie, v ktorých sú okrem požiadaviek na techniku čítania uvedené jednotlivé analytické a interpretačné zručnosti, ktoré potrebuje žiak na to, aby porozumel prečítanému textu:

1. Zostaviť osnovu prečítaného textu.

2. Určiť hlavnú myšlienku prečítaného textu.

3. Prerozprávať obsah prečítaného textu.

4. Vyjadriť svoje pocity a zážitky z prečítaného textu.

5. Vyhľadávať, identifikovať v literárnych textoch hlavné a vedľajšie postavy, literárne a jazykové  prostriedky, vybrané pojmy a výrazy.

6. Pri jednoduchom rozbore literárnych textov používať literárne pojmy.

7. Hodnotiť postavy literárneho diela, určiť ich vzájomný vzťah.

8. Odlišovať prozaické a básnické texty.

9. Odlišovať umelecké a náučné texty.

Pri výučbe cudzích jazykov dostávajú žiaci priestor na spracovanie témy prostredníctvom učebných úloh na vyjadrenie vlastného názoru, pocitov, vedomostí a skúseností v ústnej alebo písomnej podobe. Ďalej môžu začať pracovať na tvorivých úlohách alebo projektoch, využiť a spojiť nové poznatky s predchádzajúcimi a využívať aj medzipredmetové vzťahy. 

Zodpovední: vyučujúci daných predmetov Termín: priebežne

• Práca s textom vo vzdelávacej oblasti Príroda a spoločnosť/ Človek a príroda:

 Cieľom je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo schopné samostatne sa orientovať v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň. Na prvom stupni majú žiakov viesť k rozvoju schopnosti predmety prírodoveda a vlastiveda. Na druhom stupni sú to predmety biológia, chémia, fyzika a geografia. Žiaci majú okrem učebníc k dispozícii i pracovné listy, prezentácie, pracujú s textom v papierovej i elektronickej podobe. Na hodinách fyziky sa sústreďujú popri práci so súvislými textami aj na porozumenie nesúvislým textom (tabuľky, grafy, schémy a pod.). Text sa stáva východiskom pri získavaní nových poznatkov napríklad na hodinách chémie či biológie.

Zodpovední: vyučujúci daných predmetov Termín: priebežne

• Práca s textom vo vzdelávacej oblasti Matematika a práca s informáciami: 

Schopnosť žiakov pracovať s informáciami, jeden z cieľov výchovy a vzdelávania, sa postupne stáva nielen prostriedkom učenia sa v škole, ale aj poznávania mimo školy a naplnenia osobných záujmov a potrieb žiaka. Žiak rozvíja schopnosť porozumieť a ústne i písomne sa vyjadriť k matematickým záležitostiam, teda reprodukovať názvy a základné vlastnosti známych matematických objektov, vysvetľovať výpočty a výsledky (obvykle viac než jedným spôsobom), vysvetľovať záležitosti, ktoré sa týkajú vzájomných vzťahov a porozumieť ústnym i písomným vyjadreniam iných osôb o týchto záležitostiach. 

Zodpovední: vyučujúci daných predmetov Termín: priebežne

• Práca s textom vo vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť - predmet dejepis

 Na hodinách dejepisu sa čitateľská gramotnosť rozvíja okrem učebnice, pracovných listov aj prostredníctvom práce s písomnými prameňmi, ktorá rozvíja hlavne kritické myslenie žiakov. Žiaci prameň interpretujú, sú schopní argumentovať a prijať názor iného. Vedia sa orientovať v konkrétnych pojmoch a chápu ich význam.

Zodpovední: vyučujúci dejepisu Termín: priebežne

AKTIVITY A PODUJATIA NA ROZVOJ ČITATEĽSKEJ GRAMOTNOSTI

• exkurzia do školskej a obecnej knižnice,

• čitateľské maratóny v škole,

• tvorba vlastného leporela, komiksu alebo akejkoľvek knihy scieľom rozvíjať fantáziu, predstavivosť a slovnú zásobu žiakov,

• prispievanie do školského časopisu Gallyacska,

• dramatizácie príbehov na vyučovacích hodinách,

• literárne a jazykové súťaže – Tompa Mihály Vers- és Prózamondó Verseny, Helyesírási Verseny, Ipolyi Arnold Népmesemondó Verseny, Poznaj slovenskú reč, 

• hodiny hlasného čítania,

• hodiny tvorivého písania,

• práca so slovníkmi (synonymický, frazeologický, slovník cudzích slov, pravidlá slovenského pravopisu), 

• slovné hry, tvorba krížoviek, osemsmeroviek,

• pracovné listy s úlohami na rozvoj čitateľskej gramotnosti, 

• návšteva divadla Jókaiho v Komárne,

• besedy so spisovateľmi,

• príprava kultúrnych programov na rôzne príležitosti

• besedy o prečítaných knihách

• Z rozprávky do rozprávky – čítanie škôlkárom

• Kto prečíta viac – súťaž

• Moja obľúbená kniha 

Plán aktivít na rozvoj čitateľskej gramotnosti je otvorený, počas školského roka sa môže meniť a dopĺňať o ponúkané, aktuálne, resp. žiadané aktivity.